Vražda zástupkyne riaditeľa školy a tiež žiačky v Spišskej Starej Vsi otriasla so mnou dvojnásobne. Najprv ako obrovská strata kvalitnej odborníčky a v druhom rade, keď som so zhrozením zistila, že to bola moja kolegyňa prírodovedkyňa, s ktorou som spolupracovala na poli popularizácie prírodných vied.
Zanietená učiteľka, vedkyňa, ktorá sa vložila službe mládeži nad rámec svojich povinností.
Veľká strata ľudská a odborná pre celú spoločnosť. V dobe, keď každý učiteľ je vzácny, zvlášť tak hodnotný prírodovedec, ktorého prínos je naozaj nenahraditeľný. Nehovoriac o najväčšej-ľudskej hodnote človeka.
Čo sa to v našej spoločnosti deje? Nie je to za poslednú dobu na tak malú krajinu veľa násilia v školách? Ničíme sami seba.
Násilie sa prenáša z rozvadených politikov do celej spoločnosti, priznajme si to už . Problémy, ktoré máme v našom školstve , sme si vytvárali, doslovne pestovali nenápadne , postupne . A ako sa to stalo? Žiaľ , časté zásahy, transformácie, zmeny zákonov a nariadení spôsobili úpadok tohto tak široko špecializovaného rezortu , akým školstvo je. S úrovňou vzdelania sa vytratila disciplína, žeby v záujme slobodného rozvoja detí?
Výrok Jána Ámosa Komenského „ Škola bez disciplíny je ako mlyn bez vody „ je platná, históriou overená pravda. Je veľmi smutné, ako disciplínu nahradila agresia , nerešpektovanie autorít. Vzory máme- politici a poslanci . Tí nám ukazujú ako sa to má , ľudia si tieto vzory správania veľmi rýchlo prebrali od tých, ktorí to predsa s nami myslia „len dobre“ .
Disciplína, rešpekt, autorita je úplne prvý základný stavebný kameň vzdelania. Toto sa k našim deťom už ale nedostáva, nemajú oporný bod, čo je správne a čo nie. V dnešnej rodine sa tiež už často nemajú o čo oprieť, veď slobodný rozvoj dieťaťa je dnes pre mnohých rodičov postavený egocentricky nad všetko, najlepšie nad celý vesmír. Výsledok tu máme : spoločnosť je chorá, samotní rodičia už nevedia zdravo rozmýšľať, často už ako dôsledok z ich výchovy, výchova detí produkuje poruchy učenia až psychiky.
Spoločnosť je zdravá, ak potrebujeme stále viac detských psychiatrov a psychológov, špeciálnych pedagógov? Je to prirodzený dôsledok výchovy . Škola, pedagógovia predsa nemôžu suplovať to, čo spoločnosť, resp. moderní politici a autority rokmi pokazili. Deti prichádzajú z našich rodín, nie z vesmíru. Sú predovšetkým pokračovateľmi toho, čo vidia od rodičov, okolia, dospelých autorít a teda aj politikov, veď deti preberajú len to čo vnímajú a zažívajú. Škola je pomocná inštitúcia, hlavný rozvoj dieťaťa predsa prebieha v rodine.
Nemôžeme na naše deti hádzať bremeno „ slobodného rozvoja“, výsledok tu máme.
Je najvyšší čas zapojiť do života zdravý rozum , zachrániť našu budúcnosť -našu mládež, začať naozaj naše deti zdravo vychovávať.
